Zdravé regióny – Úroveň podmienok pre zdravie a zdravotné potreby vo vylúčených rómskych osídleniach

Dňa 29. júna 2020 sa v Bratislave konala tlačová konferencia príspevkovej organizácie MZ SR Zdravé regióny. Organizácia na konferencii predstavila výsledky výskumu, ktorý bol realizovaný v roku 2019 priamo v marginalizovaných rómskych komunitách. Výsledkom výskumu je rozsiahla štúdia mapujúca podmienky pre zdravie a stanovenie zdravotných potrieb obyvateľov vylúčených rómskych osídlení na Slovensku. Na tlačovej konferencii vystúpila riaditeľka príspevkovej organizácie Zdravé regióny Mgr. Tatiana Hrustič, vedúci výskumného tímu Mgr. Andrej Belák, PhD., expert pre terén NP Zdravé komunity Mgr. et. Mgr. Richard Koky, MPH, MHA a PhDr. Peter Hronec, koordinátor asistentov podpory zdravia za oblasť Rimavská Sobota.

Základným poslaním príspevkovej organizácie MZ SR Zdravé regióny je zlepšiť využívanie  služieb zdravotnej starostlivosti príslušníkmi marginalizovaných komunít (MRK) a  poskytovať priamo týmto komunitám zdravotnú osvetu a poradenstvo v oblasti podpory zdravia. Predmetom činnosti organizácie je aj systematické mapovanie a cielený zber údajov, ktoré prispievajú k posilneniu informovanosti a prehĺbeniu spolupráce s relevantnými inštitúciami za účelom presnejšieho smerovania politík zdravia v regiónoch.

Dané ciele sa organizácii dlhodobo darí napĺňať najmä prostredníctvom národného projektu Zdravé komunity, ktorý realizuje vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu ľudské zdroje. Projekt Zdravé komunity stavia na originálnom koncepte zdravotnej mediácie, v rámci ktorej realizuje podporu, osvetu a asistenciu prístupu k zdravotným službám pre ohrozené skupiny. Tieto aktivity realizuje prostredníctvom rozsiahlej funkčnej siete spoluprác, ktorá pokrýva tri štvrtiny najohrozenejších vylúčených rómskych osídlení, a ktorú aktuálne tvorí 264 asistentov podpory zdravia priamo z dotknutých komunít, 24 koordinátorov asistentov podpory zdravia, 852 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a 10 nemocníc.

Predchádzajúce vedenie projektu Zdravé komunity si v roku 2014 – 2015 objednalo evalvačný výskum, z ktorého vyplynulo, že program sa v danom období zameriaval príliš úzko – najmä na správanie súvisiace so zdravím, zdravotnú gramotnosť a na asistenciu s prístupom k zdravotným službám – a nemal k dispozícii systematické podrobné informácie o zdravotných potrebách v konkrétnych osadách. Zároveň nedisponoval údajmi, podľa ktorých by sa dalo presvedčivo preukázať, čo sa mu darí vylepšovať.

Národnému projektu Zdravé komunity 2A, realizovanému v období 2017 – 2019 príspevkovou organizáciou MZ SR Zdravé regióny, bolo umožnené pokúsiť sa vyriešiť tieto nedostatky prostredníctvom výskumu, ktorý ako externý dodávateľ realizoval tím Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Výsledky uvedeného výskumu predstavujú prvé podrobné meranie podmienok pre zdravie a stanovenie zdravotných potrieb obyvateľov vylúčených rómskych osídlení na Slovensku. Hlavnými účelmi výskumu boli: 1) zabezpečenie vstupných údajov potrebných na vyhodnotenie úspešnosti národného projektu Zdravé komunity v období 2017 – 2022 a 2) zabezpečenie údajov o tom, čo všetko pre zlepšenie zdravia potrebujú jednotlivé vylúčené rómske osídlenia.

Vďaka výsledkom dnes organizácia vie, na čo je potrebné sa v nasledujúcom období sústrediť v konkrétnych lokalitách. Keďže ide o štatisticky reprezentatívne údaje,  porovnaním situácií v lokalitách v roku 2019 a 2022 bude projekt zároveň schopný presvedčivo ukázať, čo sa organizácii podarilo za dané obdobie zmeniť svojou prácou.

Výsledky výskumu online (alebo na stiahnutie)

Podľa riaditeľky organizácie Mgr. Tatiany Hrustič ide o ďalší významný krok v transformácii pôvodne malého neziskového projektu na novú efektívnu súčasť systému verejného zdravotníctva.

„Zdravé regióny už nie sú len organizáciou zamestnávajúcou jednotlivcov priamo v osadách na osvetovú prácu, ale je to organizácia, ktorá dokáže zabezpečovať, analyzovať a využívať rigorózne dáta o situácii v troch štvrtinách osád na Slovensku. Toto sa ukázalo aj vo vzťahu k pandémii Covid-19. Analytická jednotka, ktorá v rámci Zdravých regiónov pôvodne vznikla za účelom podpory a zužitkovania výskumu, poskytla štátnej správe a permanentnému krízovému štábu jediné exaktné dáta o rizikách šírenia vírusu v osadách. Práve o tieto údaje sa opierali aj hodnotenia rizík“, povedala Hrustič.

Vedúci výskumného tímu LF, UPJŠ v Košiciach Andrej Belák dopĺňa: „Od vedenia organizácie išlo aj o veľkú odvahu – pokiaľ mi je známe, neexistuje žiaden ďalší národný projekt, ktorý by sa dobrovoľne dával externe evalvovať takto precíznym spôsobom. Tento výskum nadväzuje na skvelú predchádzajúcu prácu UNDP a tímov, ktoré pripravovali Atlasy rómskych komunít avšak je ešte výrazne praktickejší. Jednak preto, lebo je omnoho podrobnejší – poskytol detailnejšie dáta reprezentatívne za jednotlivé lokality a mnohé z nich boli prvé svojho druhu. Zároveň  aj preto, lebo bol robený radikálne participatívne – vývoj výskumného nástroja, čiastkové zamerania, postupy a aj samotný výskum boli realizované v úzkej spolupráci priamo s obyvateľmi osídlení. Výsledky sú vďaka tomu zrozumiteľnejšie aj pre samotných obyvateľov osád a môžeme ich presne interpretovať. V tomto zmysle išlo aj o výskum nadštandardne etický. Uvedené sa premietlo do výskumu s mimoriadnym rozsahom – na jednej strane zahŕňal úplné sčítanie obydlí, ľudí a vybavenia domácností a na strane druhej prebehlo následne takmer 15 000 štruktúrovaných rozhovorov priamo v domácnostiach“.

Výskum priniesol takmer 400 číselných údajov o každom z približne ¾ vylúčených rómskych osídlení na Slovensku. Tieto popisujú 5 oblastí podmienok pre zdravie na komunitnej úrovni: správanie súvisiace so zdravím, psychickú záťaž, materiálne podmienky, dostupnosť služieb zdravotnej starostlivosti i sociálne postavenie a príležitosti.

Výskum veľmi presvedčivo potvrdil všetky doterajšie seriózne všeobecné indície o mimoriadne kritickom stave podmienok pre zdravie v MRK a na druhej strane tieto rozšíril o množstvo nových poznatkov.

Podľa Andreja Beláka spočíva hlavný význam výskumu v detailnom poznaní jednotlivých komunít. No už jednoduché zhrnutie výsledkov v správe však dokladá aj nasledujúce všeobecnejšie poznatky:

1. Medzi jednotlivými vylúčenými osídleniami existujú značné rozdiely v úrovniach konkrétnych podmienok aj v ich kombináciách, a to aj v rámci pomerne malých území (napr. okresov) – predstava o zázračných plošných riešeniach je celkom naivná, intervencie a opatrenia je nevyhnutné šiť na mieru konkrétnych lokalít.
2. Väčšina domácností je vo väčšine vylúčených rómskych osídlení trvalo vystavená škodlivinám a ďalším bezprostredným zdravotným rizikám priamo v obydliach, aj vo verejnom priestore osídlení.
3. V protiklade ku všeobecným predstavám sa aj v najznevýhodnenejších osadách značným podielom domácností darí vyhýbať sa vo väčšine ohľadov kriticky nezdravému správaniu súvisiacemu so zdravím (vrátane nadmerného užívania drog, rizikových sexuálnych a reprodukčných praktík a pod.)
4. S výnimkou fyzickej dostupnosti prevádzok, značné časti obyvateľov osídlení čelia rozmanitým problémom s reálnou dostupnosťou bežných zdravotníckych služieb, a to najmä pokiaľ ide o ich organizáciu a kvalitu, vrátane prítomnosti etnickej diskriminácie.
5. Medzi obyvateľmi vylúčených rómskych osídlení existujú značné rozdiely v chápaní a prežívaní aj rovnakých úrovní podmienok pre zdravie, a to aj v rámci jednotlivých osídlení – predstava, že existuje niečo ako „rómska mentalita“, a zmysluplný plošný prístup k nej, vo svetle výsledkov pôsobí absurdne.

Ako hovorí Andrej Belák: „Ide o veľmi jednoznačné a názorné potvrdenie toho, čo je v západnom svete dávno súčasťou učebníc verejného zdravotníctva: že etnické rozdiely v zdraví nie sú dôkazom neschopnosti niektorých etník, ale toho, do akých podmienok sú vo svojich krajinách od detstva zahnané prostredníctvom etnického vylučovania, diskriminácie a rasizmu“.

Národný projekt Zdravé komunity 2B sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

V Bratislave, dňa 29.06.2020

Zdravé regióny